Chov psov

TIBETSKÁ DOGA / TEBETAN MASTIFF / DO-KHYI

Asi máloktoré plemeno je zahalené toľkými záhadami a legendami ako Do-Khyi. V trinástom storočí známy cestovateľ Marco Polo, ktorý pri svojej ceste do Číny prešiel veľkú časť centrálnej Azie, ako jeden z prvých európanov opísal aj psov z Tibetu. Hovoril o psoch veľkých ako osly, mimoriadne silných a zlých. Ďaľšie opisy takýchto psov sa objavujú až v 19-tom storočí z pera prevažne anglických autorov. Tieto opisy boli doložené aj viac či menej vydarenými kreslenými obrázkami, ktoré sa zachovali do dnes. Treba povedať, že tieto opisy boli často rozličné, čo je celkom pochopiteľné, veď v tej dobe nemohla byť reč o čistokrvnom chove týchto psov v Tibete. Títo cestovatelia opisovali vtedy množstvo miestnych druhov, všetky však boli považované za typ tibetského mastifa. Tibeťania chovali psov za účelom stráženia stád, obydlí a kláštorov. Uprednostňovali čiernohnedých psov so svetlými škvrnami nad očami, ktoré považovali za druhý pár očí, ktorými mal pes vidieť, aj keď tie skutočné mal zatvorené. Vieme však, že v niektorých oblastiach tohto veľkého územia sa vyskytovali Do-Khyi aj vo farbe červenej, zlatej alebo sobolej. Rozhodujúcim faktorom pri výbere šteniat Tibeťanmi bola však v prvom rade povaha. Preferované boli psy smelé, dobrého charakteru a skromnej povahy. Je celkom prirodzené, že tibetská doga v mieste svojho pôvodu, t.j. na nehostinných svahoch Himalájí, mala aj charakter tohoto územia. V takýchto podmienkach dokázal prežiť len silný jedinec, odolný voči nepriaznivým vplyvom prostredia. Tibeťania mali zvyk týchto psov uväzovať v blízkosti obydlia na dlhšiu reťaz, aby podporili ostrosť a dôraz psov pri narušení ochraňovaného majetku a teritória zlými ľuďmi, alebo divou zverou. Preto sa často v tej dobe vyskytovali prípady uhryznutia človeka takto držaným a vychovaným psom. To samozrejme v dnešnej dobe na území civilizovanej Európy nie je žiaduce. Aká je teda dnešná tibetská doga v európskych podmienkach a aká je jej povaha ?
V dvadsiatom storočí bolo toto plemeno ako prvé chované v Anglicku, kam bolo z Tibetu importované 5 kvalitných zvierat. Tento chov sa však napriek sľubným začiatkom neudržal a po roku 1945 celkom zanikol. Preto dnešní chovatelia museli začať odznova. Prvý vrh v USA bol zaznamenaný v roku 1975 z nepálskych importov. V Európe nasledovalo v roku 1979 Holandsko importom z Indie a neskôr Nemecko so psami dovezenými z USA a Nepálu. V roku 1983 začali chovať týchto psov aj vo Švédsku a Francúzku. Odchovy z týchto krajín vlastne utvorili základ dnešného chovu tibetskej dogy u nás na Slovensku.
Do-Khyi (v preklade znamená „priviazaný pes“) je typický strážny pes a aj ním zostane. Je preto pochopiteľné, že brechá keď sa mu zdá niečo podozrivé. Jeho hlasový prejav je hlboký, dunivý a silný. Cudzích ľudí do svojho revíru určite nepustí, ba často mu je podozrivá aj prílišná dobrota. Do-Khyi si ochraňuje svoju samostatnosť a je aj dosť tvrdohlavý. Dá sa s ním spolu žiť, ale nie ho úplne ovládať. Chce byť plnohodnotným členom svorky a ak žije v rodine, vyvíja sa vyslovene ako miláčik. Vo svojej blízkosti chce citiť svojich ľudí. Ak je presvedčený, že je všetko v poriadku, dokáže na svojom mieste pokojne preležať aj celé hodiny. Uprednostňuje spravidla nejaké vyvýšené miesto, odkiaľ má dobrý výhľad. Veľmi rád sa hrá, roznáša po dvore rôzne predmety, drevo, papier, textílie dokáže rozporcovať na milimetrové kúštičky. Rád „presádza“ kvety a malé stromčeky, sem tam niečo odtrhne, keď to považuje za slabo upevnené, proste priebežne uplatňuje svoju fantáziu.
Tibetská doga sa vyvíja pomaly, tak telesne ako aj vo svojej povahe. Preto jej výchova trvá dlhšie ako u iných psov. Základné cviky poslušnosti zvládne však celkom v pohode. Pri dostatočnej trpezlivosti a dôslednosti je možné z nej vychovať veľmi dobrého strážcu majetku a báječného psa impozantného vzhľadu.

Podklady čerpané z publikácie : Hans Raber - Plemená psov.

TIBETSKÁ DOGA Štandard FCI č. 230

Klasifikácia FCI : skupina 2 ( pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske salašné psy ), podskupina 2 ( molosoidné ).
Celkový dojem : mohutný, ťažký, dobre stavaný pes so silnou kostrou. Pôsobivý svojím vzhľadom, dôstojným a dobromysľným súčasne.
Charakterové znaky : dobrý spoločník, pes na stráženie a ochranu, vyvíja sa pomaly, najlepšiu formu dosahuje u feniek vo veku 2-3 rokov a u psa najskôr v 4 rokoch.
Správanie : odmerané so zmyslom pre obranu.
Hlava a lebka : hlava je dosť široká, ťažká a silná. Mohutná lebka: tylový hrboľ a stop sú dobre rozoznateľné, dĺžka lebky od zátylku k stopu sa rovná dĺžke nosovne od stopu ku špičke ňufáka, ale môže byť aj kratšia. Nosová partia je správne široká, silná, štvorcová spredu či z profilu. Ňufák je dobre pigmentovaný, nozdry sú otvorené. Pysky sú správne vyvinuté, mierne prevísajúce na stranách. V dospelosti sa objavujú na hlave v oblasti pod očami a v kútikoch tlamy vrásky.
Oči : veľmi výrazné, strednej veľkosti. Farba hnedá vo všetkých odtieňoch. Oči sú dobre uložené na stranách hlavy, oválne, mierne šikmé.
Uši : strednej veľkosti, trojuholníkového tvaru, previslé, nesené nízko, spadajú smerom dopredu, lemujú hlavu. Mierne sa nadvihujú, keď je pes v strehu. Ušný boltec je pokrytý krátkou jemnou srsťou.
Skus : nožnicový. Čeľusť je silná a predstavuje perfektný nožnicový skus pravidelný a kompletný, to znamená, že horné rezáky sa dotýkajú spodných v tesnej blízkosti a sú zasadené v pravom uhle vzhľadom na ďasná. Kliešťový skus je prípustný. Dôležité je, aby nedošlo k posunu zubov, pretože kvadratický tvar nosovej partie musí byť zachovaný.
Krk : silný, svalnatý, okrúhly, bez veľkého laloku. Je pokrytý hustou srsťou, ktorá stojí.
Trup : silný, svalnatý, zadok je takmer nebadateľný. Hrudník je dosť vysoko, primerane široký, rebrá klenuté tak, aby mal hrudný kôš tvar srdca. Hrudná oblasť mierne zostupuje pod kolená. Dĺžka trupu je o niečo väčšia než kohútikova výška.
Chvost : stredne dlhý, nepresahuje päty. Je vysoko nasadený, na úrovni hornej línie. Je stočený na chrbte na stranu a bohato osrstený.
Predné končatiny : lopatky sú šikmé, svalnaté, silné. Predné nohy sú rovné, záprstné kosti sú silné s miernym sklonom. Predné končatiny sú dobre osrstené.
Zadné končatiny : silné, svalnaté so správnym zauhlením, päta je silná a nízko nasadená. Pri pohľade zozadu sú zadné končatiny paralelné. Odstránenie vlčieho pazúra nie je povinné.
Pohyb : energický, uvoľnený, vždy ľahký a elastický. Pri rýchlom pohybe sa snaží priblížiť končatiny v strednej polohe. Krok sa zdá byť pomalý a odmeraný.
Srsť : u psa je oveľa hustejšia ako u sučky. Kvalita srsti je dôležitejšia než kvantita. Srsť má mať správnu dĺžku a hustotu. V zimných mesiacoch má hustú podsadu, ktorá sa v lete preriedi. Srsť je jemná, ale tvrdá a rovná. Nikdy nie je hodvábna a kučeravá alebo zvlnená. Hustá podsada pripomína vlnu. Na krku a lopatkách je srsť bohatá a tvorí hrivu. Chvost je bohatý a pokrytý hustou srsťou. Stehná zadných končatín sú osrstené dlhšou srsťou.
Farba : sýto čierna, čierna so znakmi, gaštanovo hnedá, rôzne odtiene sivej, zlatej a tiež sivá so zlatými znakmi. Hrdzavé znaky prechádzajú od veľmi intenzívnej až po svetle plavú. Biely znak tvaru hviezdy na hrudi je prípustný. Menšie biele znaky na nohách sú tolerované. Hrdzavé alebo zlaté znaky sa objavujú nad očami, na vnútornej strane nôh a vonkajšej strane chvosta.
Výška : najmenej 66 cm u psov a 61 cm u feniek.
Chyby : akákoľvek odchýlka od vyššie uvedeného štandardu sa považuje za chybu a penalizuje sa podľa závažnosti.
Vylučujúce chyby : Agresivná alebo prehnane plachá povaha. Podkus alebo predkus. Akékoľvek farby odlišné od vyššie uvedených a viac farební psi. Samci musia mať úplne zostúpené oba semenníky.